00:00To angažmán, ale aj ten angažmán.
00:04Dnes si posvietime na slovo angažmán.
00:07Je to slovo, ktoré k nám prišlo z francúzštiny.
00:10Označuje zmluvu uzavretú s umelcom alebo športovcom na určitý čas či výkon.
00:16Zároveň môže pomenúvať aj pracovné miesto, ktoré takouto zmluvou človek získa.
00:22Na tomto slove je zaujímavé to, že môže mať dva gramatické rody.
00:26Pôvodne sa do slovenčiny prevzalo ako nesklonné podstatné meno stredného rodu.
00:32Teda to angažmán.
00:33Po vetách nemenilo svoj tvar.
00:35Napríklad, vďaka prestížnému angažmán odišla do Viedne.
00:40Alebo, mladí športovci sa snažia získať zahraničné angažmán.
00:45Postupne sa však situácia zmenila.
00:47Slovo sa končí na spoluhlásku.
00:50A takéto zakoňčenie je v slovenčine typické pre podstatné mená mužského rodu.
00:55Preto ho mnohí používateľia jazyka začali skloňovať ako mužské podstatné meno podľa vzoru dup.
01:02Dnes sa už bežne používa vo vete vysklonovaný tvar.
01:05Napríklad, po návrate zo zahraničného angažmánu sa cítil vyčerpaný.
01:11Čo si teda zapamätať?
01:13Ak použijeme mužský rod, povieme ten angažmán a slovo budeme skloňovať.
01:18Ak použijeme stredný rod, povieme to angažmán a slovo zostane nesklonné.
01:23Obe možnosti sú správne.
